A úplne ma dostane, keď si niekto zruší účet na Facebooku, s tým,  že  na statusy má Twitter, na fotky takú stránku, videá si pozrie aj tam, vtipy zase hentam, toto atď … ale už je bez akejkoľvek závislosti, všetko má pod kontrolou, nič nezverejní(?), nikto o ňom nič nevie ….

Pousmejem sa nad takými prípadmi. A stačilo by tak málo, aby pochopili fungovanie sociálnych sietí (a správania sa na internete celkovo). Asi zabúdajú, že ten Facebook, Twitter, youtube, …. ten INTERNET , vie o nich len a len to, čo oni chcú zverejniť a zverejnia. Žiadna fotka z Vášho súkromia nebude na Vašom profile, bez toho aby ste sa o to pričinili (áno – kamarát, môže zverejniť Vašu fotku a označiť Vás – existujú aj také prípady – aj s takými situáciami Facebook ráta a vie ich riešiť – otvorene si však povedzme, že to sa môže stať aj v offline svete, a je to diskusia na inú tému, ako používanie sociálnych sietí).

To koľko času strávi niekto na Facebooku, podľa mňa vôbec nie je chyba samotného FB. Príde mi to ako, keď niekto odkladá učenie na skúšku (poznáme to, že? ) a radšej si namiesto toho 2-3 hodinky pospí – aspoň ja osobne, neviním za to moju posteľ, že som si zdriemol, pochopiteľne ona za to nemôže

Samozrejme, odhlásiť sa z nejakej sociálnej siete, je slobodné rozhodnutie, mne len príde smiešne, ak niekto povie, že netrávi už 3 hodiny za Facebook-om. Namiesto toho však radšej tri hodiny pozerá filmy, číta vtipy, príp. používa iné sociálne siete, ale na Facebook-u nie je!

Myslím, že sa blížime k tomu, že výchova k používaniu (a využívaniu) sociálnych sietí (príp. internetu celkovo) bude v blízkej dobe naozaj potrebná! (napr. ako predmet na základných školách)

S chuťou, kreativitou a … veď pozrite sami Filip Santa a jeho projekt http://takemetosiliconvalley.com/

Chalan má 19 rokov a má za sebou niekoľko projektov (referencií). Už len to, že teraz rozmýšľa nad prácou je na slovenské pomery ojedinelé + tá kreatívna forma… bravúrne Kiež by sa viacero ľudí uvedomilo skôr a nie až po ukončení VŠ.

Medzi web developermi dnes koluje vyššie spomenutý článok a každý, pochopiteľne, (a právom) vyjadruje svoj názor na cenu tohto “diela” a neplytvá ani rôznymi prívlastkami, pre autora (Juraj Sukop).

Samozrejme mi taktiež príde minimálne neetické zaplatiť 25 000 € za (najviac) pár hodín práce, ale oveľa viac ako prístup autora ma zaráža prístup toho, kto je ochotný z našich daní zaplatiť takúto naozaj premrštenú cenu.

O to viac ma daná kauza irituje, že ide o zákazku, ktorej výsledok si vie každý bežný občan ihneď overiť (prezrieť), pri takomto prevedení aj každý vie, že s tou cenou niečo nie je v poriadku. Ako to potom môže fungovať pri nejakých menej “viditeľných” zákazkách, o ktorých ani väčšina bežných ľudí nevie?

Kultúra na Slovensku (ak to tak môžeme nazvať) je trvalo finančne “podviživená”, ale na webstránku Slovenskej národnej galérie v prevedení tvorby školáka, sa 25 000€ nájde len tak?

To naozaj neexistuje žiadny kontrolný mechanizmus?

Tak pekne poporiadku …

Na rôznych fórach denne nájdete ponuky a dopyty po stránkach s (napr.) 20 tisíc fanúšikmi. Firma chce “urobiť marketing na Facebooku” tak zadá dopyt po takej stránke, kúpi ju a pravidelne ju spamuje reklamou na svoje produkty / služby. Taký spôsob je nie len neetický (stal som sa fanúšikom dobrých vtipov a nie firmy na predaj nábytku). Neetických a nemorálnych spôsobov reklamy je však čoraz viac aj na Slovensku a nie je to nič nové. Čo ma však ako marketéra zaráža, je efektivita takejto reklamy. Hádam si naozaj tí ľudia myslia, že z 20 000 kúpených fanúšikov, im zareaguje (o akcii typu nákup / prezretie stránky, … už ani nehovorím) aspoň 1%? Ak niekto zareaguje tak samozrejme len v negatívnom zmysle, a to si nemyslím, že je najlepšia reklama.

O niečo podobné sa v tomto čase pokúsila i strana SMER – SD. Využili novú funkciu Facebooku a zlúčili inú stránku (napr. nejakú s vtipmi, či iným zaujímavým obsahom) s oficiálnou stránkou SMER-u. Tak sa medzi fanúšikmi SMER-u ocitli aj ľudia, ktorí by tak samozrejme neurobili. Ich reakcie si asi viete predstaviť. Pozitívne určite neboli! Viac  na blogu Martina Palšoviča.

Stretli ste sa s podobnými aktivitami? Aký máte názor na obchodovanie s fanúšikmi?

Niečo o kreativite….

Začalo to newsletterom od Orange-u. Ponúkajú telefóny od 1€, so zľavou za to, že som dlho nemal u nich viazaný paušál (odhodlávam sa ten starý predĺžiť už vyše roka…) Super! Tak pozriem, aké vlastne telefóny ponúkajú a koľko ma to bude stáť (od 1€ je široký pojem).

Na konci newsletteru ma zarazí poznámka:

Výšku Vašej zľavy sa dozviete na našich predajných miestach.

Na to, že Orange vyvíja veľkú snahu, riešiť čo najviac úkonov cez internet, pre takúto banalitu sa mám ísť pozrieť do ich predajne? Veď mne stačí v rýchlosti “preletieť” ponuku…

Otvorím si teda e-shop Orange-u … HOP!

Vážený zákazník,
ľutujeme, ale náš online obchod je momentálne nedostupný z dôvodu systémovej údržby. Vráťte sa prosím neskôr.
Ďakujeme za Vašu priazeň a pochopenie.
Váš Orange

(vraciam sa o hodinu a nič…)
Jasné. Údržba e-shopu, raz za čas je potrebná… (ale o 23:00? a keď prihliadnem na fakt, že necelé dve hodiny predtým rozposielali newsletter? (je celkom logické, že v ten večer e-shop asi navštívi viac ľudí).

Prúser nad prúser, ale dobre… Pozriem si teda aspoň info o spotrebe a volaniach. Zadám teda číslo, overím kód a …

Stránka nenájdená

Tak toto už je moc… aj na Orange!

Nightwork Drevosústruhár

Uvediem ich bez komentára, aj keď niektoré sú v angličtine – ak by predsa náhodou niekto nepochopil, tak máte možnosť komentovať

Interaktívny milionár – odpovedajte na otázky

Tak, ktoré video sa Vám páčilo najviac?

K tomuto článku ma skôr “prinútila” druhá časť pastierskeho listu, ktorá sa venovala významnej celoeurópskej i štátnej udalosti – sčítaniu ľudu.

Citujem z dnešného pastierskeho listu:

Sčítanie predstaví obraz o našom Slovensku, o jeho bohatstve či chudobe, o jeho obyvateľoch a ich národnostiach, o ich vzdelaní a kultúre, o ich zdravotnom stave aj o ich viere. Ak má sčítanie podať pravý obraz aj o náboženskej situácii – o tom koľko je na Slovensku veriacich katolíkov, evanjelikov, pravoslávnych a iných –, musíme hovoriť o vyznaní svojej viery, hoci nekladieme dôraz na kvantitu, ale na kvalitu.

To podanie obrazu o našom Slovensku,  pravého obrazu o náboženskej situácii, to znamená “pripomenúť” niekomu, že je kresťan a pri sčítaní ľudu by na to mal pamätať? Azda ten, kto žije podľa učenia Cirkvi by to mal v tú chvíľu akosi zabudnúť, a práve preto cíti KBS potrebu na to upozorniť? Veď ak sa niekto necíti byť kresťanom, tak tam nenapíše, že ním je. Na jednej strane KBS píše o pravom obraze, ktorý by mal vzniknúť na základe slobodného rozhodnutia, na druhej strane KBS týmto listom chce to rozhodnutie ovplyvniť.

Citujem opäť z Pastierskeho listu:

Ono – po civilnej stránke – utvára pravdivý obraz o náboženskom stave obyvateľov Slovenska, obraz o tom, kam sa naši ľudia nábožensky zaraďujú, kam ich v našej spoločnosti zaradil ich krst.

O tom, kam jednotlivých obyvateľov zaradil krst, t.z. k akému náboženstvu,  sa samozrejme vedú štatistiky a aj KBS má určite prístup k týmto údajom – tento údaj však môže byť  (a v reálnom živote aj je) nepresný, nakoľko krstia sa malé deti a tie nerozhodujú o tom, či sa stanú alebo nestanú kresťanmi.

Kam sa zaraďuje každý sám – to nemôžme ovplyvniť, je to rozhodnutie každého jednotlivca – preto si aj myslím,  že tieto tvrdenia sa už priamo v Pastierskom liste rozchádzajú.
Navyše sa Pastiersky list číta v kostole, kde je predpoklad, že daní ľudia kresťanstvo prežívajú v určitej (väčšej či menšej) miere, a teda pri sčítaní ľudu nemajú problém prihlásiť sa ku katolíckemu náboženstvu.

Nechcem vôbec útočiť, ani to nebolo mojím cieľom. Príde mi len trochu (dosť) “zaujímavé”, ak treba niekoho presviedčať o jeho presvedčení(!) / viere a nevychádza to zo slobodného rozhodnutia.